Porážka je situácia v živote, ktorá ovplyvňuje oveľa širší priestor v živote človeka, než to na prvý pohľad vyzerá. Okrem dlhodobého celkového zhoršenia zdravotného stavu aj po prekonaní akútneho stavu trvalo vstupuje do života a mení jeho hodnotu na viacerých úrovniach.
Zasahuje psychiku človeka, zmení fyziológiu, výraz tváre, spraví doslova nemožnými bežné funkcie potrebné pre život.
Úplne prenastaví vzťah k okoliu, ovplyvňuje aj tie najužšie vzťahy. Ďalej vstupujú do “hry” financie a možnosti, ktoré sa otvárajú, ak je ich dostatok. Alebo práve naopak, čomu všetkému je bránené, ak peniaze na potrebnú starostlivosť chýbajú. Je tiež vecou dôvery, sily vzťahov, možností a ochoty, nastavenia hodnôt atď, ako sa k tomu postaví najbližšia rodina.
Tento celkový zásah je až nepredstaviteľný pre kohokoľvek, kto nie je úzko zainteresovaný.
Pre daného človeka zasiahnutého porážkou sa zmení úplne všetko, vrátane vzťahu k sebe samému, sebahodnoty, sebadôvery či sily vôle.
Stáva sa zraniteľným voči čomukoľvek, čo reprezentuje silu. Človek odkázaný na pomoc iného prechádza silnými procesmi beznádeje, sebaponižovania, hnevu či smútku. Odkázanosť prebúdza pocity závislosti, závislosť zasa budí očakávania, nenaplnenie a začarovaný kruh je takmer nemožné zastaviť. Práve preto je pri tejto chorobe/tomto stave nesmierne dôležitá lekárska/zdravotnícka pomoc a kombinácia prístupov celého tímu – lekára, opatrovateľa, fyzioterapeuta, logopéda, psychológa, rodinných príslušníkov…
Veľmi dôležitá je tiež možnosť nadväzovať sociálne kontakty s podobne postihnutými ľuďmi, budovať si svoje miesto v takejto “komunite podobných”. Aj tá totiž potom môže slúžiť ako odrazový mostík pre zaradenie sa do reality a bežného fungovania.
Toto všetko je však v našich podmienkach len veľmi ťažko realizovateľné. A aj preto akékoľvek aktivity združení ako je porazka.sk sú nesmierne cenné a dôležité.
Návrat do práce je situáciou, kedy boj ešte ani zďaleka nie je vyhraný.
Návrat do práce býva často priamou a nechránenou konfrontáciou sa s prostredím, kedy okolie vo vačšine prípadov ani netuší, čímsi daný človek po a počas prekonania porážky prešiel.
Prekonaná porážka je na danom človaku často“viditeľná” na pohľad či prvé počutie. Okolie nevie zvoliť vhodné reakcie. “Osloviť to, alebo nie? Tváriť sa, že to nevnímam, alebo sa pýtať na podrobnosti? Ak sa pýtam, môžem tým človeka uraziť/dotknúť sa ho?” Takto sa však okolo danej témy a tým pádom aj okolo človeka vytvára tabu, alebo akási neprestupná zóna izolácie.
Znovu vzniká potreba psychologickej práce – učiť sa čo najpriamejšie oslovovať témy, pomáhať okoliu sa v tom celom orientovať, učiť ľudí okolo seba optimálnym, nezraňujúcim reakciám.
Urobiť akúsi “predprácu” pri budovaní zdravých vzťahov. Tu je však predpoklad, že človek po porážke vlastní svoju silu a dôveruje si natoľko, že je schopný viesť a navádzať svoje okolie.
Zároveň sa často stáva, že nie je možné, aby sa človek po porážke vrátil na pracovnú pozíciu, ktorú vykonával predtým. Zmierenie sa s tým je náročná vnútorná práca, ktorá môže trvať dlho a prebiehať náročne.
Stabilná psychika je veľmi dôležitá, podpora okolia taktiež.
Dalo by sa písať ešte dlho, avšak ukončím to znovu jedným veľkým ĎAKUJEM združeniu porazka.sk a všetkým, ktorí nezištne pomáhajú návratu všetkým “neporazeným” k plnohodnotnému životu.
Nina Menkynová
(článok pre časopis Slovenka - Zdravie rodiny)
