Nasledujúci článok bol napísaný ako rozhovor pre noviny Bratislavský kuriér. Prečítať si ho môžeš aj TU.
Máme za sebou ťažký rok. Bez rozdielu veku, pohlavia, kde alebo s kým žijeme. Dokonca aj exotické ostrovy v Tichom oceáne, ktoré nemajú pozitívne prípady, prežívajú ťažké obdobie, nakoľko turizmus a obchod s rybolovom sa taktiež významne zastavil. Každý svetadiel, každá krajina, každé mesto, každá firma, každá rodina až po jednotlivca sa stretáva s novými a nepoznanými životnými "skúškami".
Ak upustíme od evolúcie ľudstva, ktorú zrejme iba ťažko ovplyvníme, sme to v prvom rade my, každý jeden z nás, aby sme sa dokázali s touto situáciou vyrovnať a pochopiť ju. Pre niekoho je to jednoduchšie, pre iných ťažký balvan, s ktorým si nevedia rady. Samota, rozchody, stres, úzkosť, neistota, to sú asi najčastejšie skloňované bolesti.
Idú však Vianoce, sviatky pokoja, radostného prežívania v kruhu najbližších. Budú v tomto roku iné? Dokážeme aspoň na pár dní odložiť na bok, čím sme si museli prejsť, ako nás to zasiahlo a čo nás čaká v ďalšom roku? Odpovede sme skúsili nájsť v rozhovore s terapeutkou Ninou Menkynovou.
Nina, bola si dlhé roky úspešná manažérka v oblasti konzultingu, potom v istej etape tvojho života sa začalo všetko akoby rúcať a život sa ti od základu zmenil. Nepripomína ti trochu dnešná doba, že je tých zmien akosi veľa a často?
Rada by som na úvod zadefinovala, ako ja vnímam zmenu. Som presvedčená, že zmeny sú nevyhnutnou a v zásade pozitívnou etapou v našich životoch. Zmeny totiž nesú v sebe život, aj keď sa nám v určitých momentoch často zdá, že nevidíme svetlo na konci tunela.
Zmena samotná totiž ide v podobe krivky, kedy vnímame pevný bod na vrchole, potom prudké klesanie nadol až na dno pomyselnej jamy.
Až následne krivka začína stúpať a my sme znova schopní vnímať svet naokolo. Platí to rovnako na osobnej aj spoločenskej úrovni, ten pád nadol sa nedá oklamať, ani obísť.
Súčasná doba ľahká určite nie je. Zmeny a s tým spojený strach sa totiž netýkajú len nášho zdravia, či ekonomickej situácie. Neistota, obavy a zmätok vstúpil najmä do ľudských vzťahov a to aj do tých najbližších. Museli sme sa vedome vzdať objatí, stretávania sa. Nevidíme si dobre do tvárí, oveľa menej prejavujeme emócie. Často nerozumieme reakciám ľudí okolo nás. Zmeny sa stali našou každodennou súčasťou. To, čo platilo včera, neplatí dnes. Strach ovláda naše reakcie, strácame pocit bezpečia či pevnej pôdy pod nohami.
Nechcem však byť príliš patetická. Táto doba nás zároveň nesmierne veľa učí. Prestávame lipnúť na veciach, bez ktorých sme si nevedeli predstaviť fungovať. Vážime si chvíle, ktoré máme. Dokážeme v nich byť viac a naplno. Premýšľame nad pomocou iným. Objavujeme prírodu, objavujeme svoju vlastnú krajinu.
Často nám buď prílišný stres a napätie, alebo naopak prázdno okolo nás, umožňuje objavovať aj naše vlastné nepoznané časti.
Ako sme naznačili v úvode, blížia sa Vianoce. Dá sa vôbec na ne tešiť v tejto situácii neistoty, strachu a odlúčenia? Možno sa mnohé rodiny ani nebudú môcť stretnúť.
Áno, čakajú nás určite zvláštne Vianoce. To, čo sme po iné roky hlasno vnímali už pomaly od septembra – vianočné svetielka, reklamy, stromčeky, Santa Klausov... to zrazu akoby nebolo. A aj ak to naokolo v nejakej podobe máme, prestávame tomu veriť. Alebo to dokonca aj odmietame. Zisťujeme, že nám už pre vianočný pocit netreba toľko nakupovať a motať sa po veľkých centrách. Aj samotné peniaze dostávajú inú hodnotu. Váhavejšie ich otáčajú v rukách aj tí, ktorí nad tým v minulosti nepotrebovali ani premýšľať. Kopy darčekov strácajú zmysel.
Začína sa ceniť jednoduchosť chvíle.
Veľa ľudí vytvára svoje vlastné dielka, robia si vlastné svietniky, pečú chlieb, počúvajú či tvoria hudbu, vyrábajú si vlastné ozdoby namiesto ich nakupovania.
Prichádzame o veľa, avšak možno máme práve vďaka tejto dobe možnosť objaviť čaro obyčajnej sviečky, vôňu domáceho jedla, večery trávené doma namiesto firemných večierkov.
Mnohé vzťahy zažívajú veľkú transformáciu.
Domáce prostredie od nás vyžaduje omnoho intenzívnejšiu vzájomnú komunikáciu, takú, na ktorú sme neboli zvyknutí.
Veľa ľudí ostáva doslova zaseknutých, strácajú zmysel, uťahujú sa do seba. Tmu a čosi sivé si vpúšťajú do svojho vnútra.
Deje sa však aj úplný opak – veľmi veľa ľudí sa práve v tejto dobe odhodlalo na vnútornú prácu, čítajú knihy, premýšľajú, akým chcú byť človekom. Čomu venovať svoj čas. Menia svoje zvyklosti, doslova objavujú jednoduchý svet okolo seba, vychutnávajú si rodinu, prehodnocujú priority, hodnoty, zmysel svojich činností. Cítim, že advent vnímame inak...
Najmä staršie ročníky prežili takmer celý rok v izolácii. Ich sociálne interakcie sú zdevastované. Vnúčatá viacerí nevideli celé mesiace. Ako z toho von?
Nesmierne náročné obdobie najmä pre tých, ktorí ostali odkázaní, závislí na pomoci, odtrhnutí od rodín. Vnímam, že silné vzťahové, emočné či sociálne dopady tejto doby budeme žiaľ vnímať čoraz viac a intenzívnejšie.
Nie sme však v tom len obeťami, každá ťažká doba, každá náročná chvíľa má popri množstve obmedzení aj MOŽNOSTI.
Osobne to vnímam tak, že pre starších ľudí je dôležité ostať v kontakte, neuťahovať sa do samoty. Udržiavať akékoľvek vzťahy – manželské, susedské, komunitné.. Ak sa s najbližšou rodinou nedá stretnúť, dbať minimálne na to, aby sa neobmedzil aspoň telefonický kontakt, posielanie si fotiek, videí. Čohokoľvek, čo ľudí uisťuje v tom, že život ide ďalej – síce inak a s obmedzeniami. Ale s vedomím, že život aj naďalej ostáva darom.
Na rozdiel od iných rokov, mnoho ľudí sa teší na Vianoce, že vypne v práci a bude viac so svojimi blízkymi. Tento rok však by zrejme viacerí prijali možnosť ísť do práce a trochu si vyvetrať hlavu, porozprávať sa osobne s kolegami. Nevytratí sa čaro Vianoc?
Tento rok by sa možno dal označiť ako rok plný polarít. Na jednej strane sa nesmierne veľa vecí vytráca, stagnuje, o veľa vzácneho prichádzame.
Na druhej strane objavujeme toľko nového - akoby sme mali možnosť stretávať svoje nové, iné JA.
Spoznávať nanovo aj samých seba.
Moje posolstvo do najbližších dní by mohlo znieť: „Lásky je na svete dostatok, trúfam si tvrdiť, že aj prebytok. Len narábanie s ňou je práve to, čo sme sa sem, na tento svet, prišli učiť. Vrúcnosť, srdečnosť a láskavosť je čosi, čo nám nikto nemôže vziať. Dôvera v život, dôvera v dianie, dôvera v práve túto chvíľu. Čaro Vianoc je o energii, ktorú si (sami sebe, alebo navzájom) darujeme. Buďme v tom štedrí. Lebo práve o tom sú tie OZAJSTNÉ VIANOCE.“
S láskou nám ich všetkým prajem, Nina
