Nasledujúci článok bol napísaný ako rozhovor pre Magazín40+ (jún 2020). Prečítať si ho môžeš aj TU.
Presne v období jej 40-ky sa osobný a pracovný život Niny Menkynovej začal od základov meniť. To staré sa zrútilo a Nina vykročila na novú cestu. Cestu, ktorú sama nazýva, že je to cesta vychodená vlastnou chôdzou…
Nina, niekto sa v 40-ke ostrihá, niekto zmení styling. Ty si, zdá sa, zmenila všetko. Čo ťa k tomu viedlo? Myslím hlavne po pracovnej stránke…
Áno, presne v 40-ke sa mi v živote od základov zmenilo všetko. Chvíľu nebolo pevné vôbec, ale vôbec nič. Začalo to v súkromnej oblasti, vo vzťahu a rodine a pokračovalo aj cez všetko ostatné, pracovné.
Ďalšie kroky životom boli pre mňa doslova akoby novým nádychom. V ničom nebol zámer, moje kroky zo začiatku nemali smer, plán, taktiku. Len som si povedala, že chcem kráčať a vracať životu, čo mi dáva. Mala som a aj mám veľmi silnú vôľu.
Všetko, čo robím, robím takmer vždy naplno a celým srdcom. Hovorím životu ÁNO.
V pracovnej oblasti som prirodzene prešla ďalej od manažmentu a pracovných tém v koučingu k oveľa viac osobným, vzťahovým témam. Asi tým, aké skúsenosti mi život ukazoval a čím ma viedol v súkromí.
Joga, ktorú som dlhodobo mala „len“ ako záľubu a nie pracovnú vášeň, sa mi stala životným smerovaním, posolstvom, akýmsi sprievodcom, ako uvažovať nad životom a žiť ho. Keď sa postupne stávala mojou prácou, až som žasla, čo všetko je možné.
Ako si vedela zosúladiť toľko nových vecí v živote? Ako to prežívali deti? Pomáhali ti?
Celkovo doteraz veľmi veľa pracujem. Nemám pracovný čas, nerozlišujem veľmi medzi súkromným a pracovným. Všetko vnímam ako „môj“ čas. Robím to, čo žijem. Žijem to, čo robím.
A deti? Cítila som v našom ťažkom období veľa smútku, viny. Trápila som sa pre nich.
Celý môj život (a aj ako terapeut) sa však učím dávať ľuďom dôveru. Dôveru v to, že stretajú v živote situácie a učiteľov, ktorých im stretnúť treba.
A to platí aj o deťoch. Verím v ich silu. Verím, že zažívajú presne to, po čo si sem prišli. Verím, že deti majú rodičov presne takých, akých majú mať. Verím, že „vesmír“ má s nami zámer.
Čomu sa venuješ dnes?
V terapeutickej práci sa venujem najmä vzťahovým témam, rodinným záležitostiam, konfliktom a ich facilitácii. Systemický prístup a učenie B. Hellingera sú východiskom a základom mojej terapeuticky orientovanej práce.
Učím jogu a hľadám prepojenia medzi jogou a osobným rozvojom, prácou na sebe.
Verím v múdrosť tela a v to, že telo „hovorí“.
Čo najviac oceňuješ na tvojej novej ceste?
Slobodu mojich rozhodnutí. Voľba je na mne. O to viac si cením a vážim svoje úspešné kroky. Na druhej strane – moje sú aj moje pochybenia, moje slabé chvíľky. Moje sú samoty či smútky. A toto celé, možno paradoxne, mi dáva veľkú vnútornú silu.
Kto bol a možno aj je tvojou najväčšou oporou?
Nad touto otázkou som sa dlhšie zamyslela. Mohla by som (a možno by som aj mala) bez váhania napísať, že moji traja synovia.
Je to však inak.
Necítila by som to správne, ak by som ich označila za svoju oporu. Rodičia sa nemajú opierať o deti, energia v systéme rodiny vtedy prestáva prúdiť. Deti sú malé, rodičia veľkí – mali by si svoj život zvládať v ich „rovnorodom kmeni“.
Som vlastníkom svojej sily, som tým, kto sa rozhoduje, ako, kedy a načo ju použiť.
Išla by si do toho celého zase?
To neviem, lebo to nebolo vyslovene o slovíčku „išla“. Ak áno, viem, že úplne inak. Narobila som kopu chýb, rozhodovala sa emočne, prirýchlo alebo, naopak, príliš dlho som váhala. Teraz a spätne mám však pocit, že vždy je všetko presne tak, ako má byť. V tých chvíľach som to robila najlepšie, ako som vedela.
Čo by si odkázala ľuďom, ktorí majú obavu vykročiť do svojho vlastného nového sveta?
„Nový svet“ a moja zmena je pre mňa najmä o rozhodovaní sa srdcom, nie hlavou. Kráčam, lebo cítim, že kráčať mám. A cestička si ma pomaly navádza sama.
Často sa na svoj život pozerám aj tak, že príčiny svojich rozhodnutí hľadám v budúcnosti.
Tá ozajstná voľba nie je pre mňa o rozhodovaní sa či o plánovaní. Cítim ju tak, že človek počúvne nejaký svoj vnútorný hlas.
Čokoľvek robíme, máme na výber.
Len nie vždy a v každom okamihu života sme schopní vnímať možnosti.
S láskou, Nina
