NEVERA a iný uhol pohľadu…
Neveru by sme mohli definovať ako priestor pre tretieho, ktorý vznikol v medzere, kde dlhodobo vznikalo vzťahové prázdno. Prázdno, kde čosi nebolo partnermi žité, naplnené, všímané. Čosi, čo nemalo dostatočnú pozornosť. Vtedy vkročil niekto tretí, kto poukázal.
Nevera ako čosi, čo rozdeľuje..
Kríza vo vzťahu, nevera, či konflikt z nej vyplývajúci je situácia, ktorá vzťah často ukončí a rozbije. Je spojená s veľkou bolesťou, pocitmi ublíženia, krivdy či viny. Fáza hnevu, odporu, zranenia sa nedá vylúčiť, vytesniť, ani obísť. Je dokonca potrebné, aby ňou zranený partner prešiel. Je zdravým predpokladom toho, ak má byť odpustené, prijaté a spracované. Nevera sa často vníma ako neodpustiteľná záležitosť. V takto narušenom partnerstve má aj okolie často tendenciu veľmi rýchlo vynášať presvedčenia o vinníkovi/páchateľovi a naopak, o obeti. Nevera zvykne rozdeľovať, definuje oddelené územia, potencuje otázku „Na koho stranu sa kto postaví?“ Morálny či náboženský, etický či všeobecno-spoločenský názor na neveru poznáme všetci.
Čo ak by však existovali ešte aj iné uhly pohľadu na túto veľmi zraniteľnú situáciu? A trúfam si povedať, že zraniteľnú a zraňujúcu pre všetky zúčastnené strany. Situáciu, ktorá vo všeobecnosti vzbudzuje nesmierne veľa emócií, a to úplne všade - nielen u partnerskej dvojice, ale v celom okolí.
AKO INAK BY SA DALO PRISTÚPIŤ K NEVERE?
Nevera ako hybná sila...
Áno, aj tu – pri nevere, verím v ešte aj iný uhol pohľadu. Nevera je vždy čímsi, čo vzťah zdynamizuje. Vynáša na povrch to nefungujúce, neživé. Vynáša na svetlo sveta všetky krivdy, zranenia, neoslovené situácie. Tak ako akýkoľvek konflikt. Doslova nenecháva kameň na kameni. Vnáša zmenu, ruší zaužívané vzorce a stereotypy, nič v tejto situácii neostáva isté. Prináša zmätok, chaos.
Avšak! Jednou z kvalít zmätku je to, že zmätok lieči. V zmätku sa nanovo rodia nové postoje.
Ak sa nevera udeje, je jednou z volieb si povedať, „Čo všetko som tu nevidel/a? Alebo…“Čo všetko tu stále nevidím?“ Čo všetko sa mi prišlo ukázať? „Čo všetko potrebovalo priestor – vo mne a aj v tom druhom?“
Nevera ako priestor pre vyplavenie skrytých krívd…
Krivda je nevypočítateľná emócia – keď vylezie, prekvapí často nielen okolie, ale aj toho, kto ju v sebe dusil. Vylieza totiž s často netušenou silou a intenzitou. A špeciálne v okamihoch, kedy ju nikto ani nečaká. Krivdy málokedy samé odídu, či prestanú ťažiť. Väčšinou potrebujú našu aktivitu a uvedomenie, aby mohli vyjsť spod koberca. Inými slovami - potrebujú byť priamo oslovené, vyslovené, pomenované. Práve tým strácajú na význame, postupne slabnú. Práve preto sú rozhovory partnerov po nevere veľmi dôležité. Aj ak by to znamenalo dokolečka oslovovať to prežité a vŕtať sa v detailoch.
Nevera ako príležitosť pre sebarozvoj...
Pozrieť sa na neveru ako na čosi, čo nám ukazuje priestor na prácu na sebe, je možno veľmi neštandardný pohľad. Pohľad vyžadujúci nesmiernu vnútornú silu a pokoru, odhodlanie prekročiť svoje limity. A pohľad na neveru ako na šancu pre samého seba znie asi ešte absurdnejšie. Je to však asi jediná ozajstná možnosť ako z kruhu bolesti, partnerského obviňovania a zraňovania von. Čeliť nevere a pýtať sa, čo nám prišla ukázať o sebe? Čo nám pre nás prišla zrkadliť? Čo nám sebou kričí? Čoho sme si nedávali dostatok?
Partnerský vzťah ako práca najmä na samom sebe...
Či žijeme vo voľnom zväzku, alebo v manželstve, nič nám negarantuje právo vlastniť druhého človeka. Vzťah je neustála práca, najmä na samom sebe. Všeobecne platné pravidlo, „ak chceš zmeniť druhého človeka, zmeň seba“, platí v partnerstve ešte výraznejšie.
Definícia partnerstva
Vzťah nie je statický. Nedeje sa tak, že zrazu nájdeme niekoho, kto do nás, obrazne povedané, zapadne. Partner v skutočnosti nie je naša chýbajúca polovica – aj keď sa to často tak prezentuje. Nájsť si druha/partnera v živote znamená objaviť niekoho, s kým vytvárame cestu, tvoríme v priestore. Vzťah má neustálu dynamiku, vyvíja sa, posúva nás, mení. Vzťah sú neustále kroky dopredu, znovu a znovu objavovanie seba a partnera. Vždy nanovo a s rešpektom. A možno práve tie boľavé územia na tej ceste majú najväčší význam pre náš vnútorný posun.
Pohľad do očí...
Nič nedokáže pomôcť partnerskému vzťahu v kríze viac, než znovuobjavenie pohľadu do očí – akokoľvek triviálne by to mohlo znieť. Uvidieť znovu v partnerovi toho svojho druha na dráhe životom cez hlboký pohľad do očí je cesta, ktorá nám pre nás samých môže ukázať veľmi veľa. Robievame to málo, najmä ak sme voči tomu druhému prestúpený hnevom či sklamaním. Avšak dovoliť si to (možno to občas znamená prinútiť sa) robí doslova zázraky. V hĺbke očí totiž vidíme to, čo je ZA situáciami. V hĺbke očí si uvedomujeme, že všetko sa deje pre nás – aj to boľavé a ťaživé. A všetko je dobré presne tak, ako sa to deje.
S láskou, nina
